Вступление
[Куплет 1]:
Nezvyčajné - to nezná zlé,
len sa niečo nam zmení trochu.
Stále bližšie v každom roku
Premenlivá éra zmien
Niekedy ona trochu smiešna
Niekedy čas ten je kruty
Sme krehkí ak vŕbové prúty
Nás nastať môže éra hriešna
Búri sa a vrie tá doba,
zmeny vraj si pýta stále,
ako krv čo v žilách páli,
mení smer zase, odznova.
Len tá krv, čo tečie jak rieka
zbiera sa raz vo veľkom mori,
nemení sa ako bôle
človeka.
Pravda, ak ťa už zvykne málo
trápiť cudzie ľudské bôle,
lebo krvi rozliate more
tvoja ruka nerozliala.
Teba výbuchy netrhali,
na tmavnúcom bielom svete,
nie tvoje osireli deti,
ak len zázrakom prežili.
V nepokoji bezsenných nocí
nepočuval si z katakomby
ako ľahko vedia bomby
život skrátiť, predĺžiť nocí
Samozrejme nie kvôli pravde
Nebrečíš, nehviezdíš, nehovoríš
lebo náhle si sa utopíš
v čokoláde
Rok za rokom už ide doba,
k lepším zmenám sa svet nekloní,
do zúfalstva nás všetkých honí
povaha každej jednej osoby
Zdá sa, čoskoro príde doba,
kvôli mužskej cti a dlhu,
rozlúčime sa sme na chvíľku,
pre mier sveta, pre naše slnko
Len v živote takmer minulom,
čo tak rýchlo preletel mimo
iba dych tvojej ženy milej,
čo spala s tebou v svete divnom
Ano, dych tvojej ženy milej,
čo spala s tebou v svete divnom
Bol v živote takmer minulom
nie zbytočným
Nezvyčajné - to nezná hrozne,
len sa niečo zmení trošičku
Ty nespíš, ale plačeš v pozne
Prečo plačeš, moja husíčka?
Nezvyčajné - to nie je strastné,
No aj ťažkostí v tom je málo
Och, srdiečko, čo dlho spalo,
nové veci prinese krásne.
Všetko, čo bolo nezvyčajné,
cudzie, niekedy aj škaredé.
Zajtra bude v našom prostredí
bez toho, aby bolo bájne
[Играем 3 раза]:
Tiká ďalej a ďalej ten čas
všetko zmení na jedno brnko
Spi, skôr si moje milé slnko
zaspávaj zas.